Ako sa postihnuté dievča rytierom stalo...

Autor: Zuzana Komendová | 8.1.2014 o 19:22 | (upravené 8.1.2014 o 19:42) Karma článku: 10,29 | Prečítané:  725x

Princezná. Nežné mandľové oči snívajú otvorené. Husté hnedé vlasy vysoko vyčesané nechávajú takto vyniknúť labutiu šiju, iba sem tam nezbedná vlnka protestuje proti väzeniu sponiek. Jemne krojené pery  dolaďujú nehu tváre tohto dievčaťa. Keď sa pozrie na publikum pod prehliadkovým mólom, jej zasneným pohľadom akoby nás preniesla na more, keď túžobne pozeráme  do diaľok, kde iba vlny smú beztrestne plynúť k obzoru. Jej ruky sú básňou, ako dve baletky, čo sa zladili v hudbe a pohybe, v tom okamihu zabudli na publikum, predstavenie, iba tancujú. Ako mesačné lúče hladia tmu, tak jej dlhé štíhle prsty ladia struny huslí a raz sa smejú, potom utešujú, nakoniec sa usmejú a v poslednom vysokom tóne zaplačú tak, že na okamih niet hranice medzi tónom a tichom. A predsa len svet ticha otrasie jej Aleluja a keď dospieva, všetci vieme, že to nie len modelka, princezná, ale samotná Múza prišla medzi nás, ukázať svetu, že naozaj existuje.

A potom jej nádherné ruky zložia husle do lona, ladne nadvihne cíp sametových šiat, aby si ho neprešla kolieskom vozíka, na ktorom sa odvezie do zákulisia.

 

Anička. Dievča, ktoré len nedávno prekročilo prah dospelosti. Tak sa to hovorieva, ale v jej prípade to treba pozmeniť, ona sa cez prah dospelosti previezla na invalidnom vozíku, hoci si myslím, že dospela oveľa skôr ako sa to píše do občianskeho preukazu, lebo deti od narodenia pripútané ku skale telesného postihnutia sú oveľa múdrejšie ako si svet okolo nich myslí. Skončila konzervatórium – husle a spev sú jej životom. A hoci by mala nárok na domáce pohodlie za finančnej podpory štátu a doma by to pre ňu skutočne bolo pohodlnejšie ako na cestách a v práci, nikdy nebola pohodlná. Prijala ponuku učiť malé deti spev v hudobnej škole neďaleko Prešova. A tak cestuje spolu s rodičmi na hodiny spevu, kde ju čakajú malí speváčkovia. Nie je to jednoduché takto cestovať, ale Anička vie, že nič nie je jednoduché. Všetko, čo je pre nás samozrejné, pre ňu je boj, niekedy aj s veternými mlynmi. Naučila sa byť na seba náročná, neodpustí si ani drobné zlyhanie. Pre zdravého by to totiž bolo drobné zlyhanie, ale ona vie, že pre ňu by to mohlo znamenať úplný koniec snov. A tak bojuje vždy v plnom nasadení a väčšinou aj boduje v plnom počte a keď nie, iba seba viní, trpko mlčí o svojich neúspechoch, ale ja viem, že veľmi dobre pozná svoje hranice a aj možnosti, ako ich prekročiť. Mlčaním a občas aj hnevom, iba zbiera odvahu na prelet cez ne. Lebo čo iné zostáva dievčaťu, túžiacemu po živote, po láske, uznaní, spoločnosti, ako letieť...alebo si spraviť vodičák....

A tak sme ju s mamou nahovorili urobiť si vodičák. V jej situácii je to ako pripnúť si krídla. S vlastným autom sa môže vybrať kedykoľvek kamkoľvek, do mesta s kamarátkami na kávu, do práce, na rande, na cvičenie u nás v Svetielku, alebo iba tak si vyraziť za letným úsmevom na cesty. A tak sa Anička trápila s jazdami a testami a pravidlami...dlhé mesiace. Osudová chvíľa skúšky prišla tesne pred Vianocami. Najviac sa bála testov, aj keď som jej hovorila, že keď zvládne zapisovať si noty hudby, ktorú počuje v snoch, určite zvládne aj pravidlá cestnej premávky. Zvládla, dokonca v rekordnom čase a zvládla aj perfektne parkovanie cúvaním, čo mne nejde dodnes. Iba na jazde nevidela cez autobus pred ňou na semafór, prešla tesne za ním už takmer na červenú a neprešla skúškou pre nezvládnutú jazdu. Ale nevzdala to, to by nebola Anička. Celé Vianoce v duchu prechádzala pomyselné trasy, aby opravnú jazdu zvládla. A napriek tomu, že jazdili viac ako hodinu a neurobila žiadnu chybu, policajt, ktorý nastúpil, sedel a vystúpil bez jediného slova, iba sucho skonštatoval: DOMNIEVAM SA !!, že urobila chybu. Pri výjazde na hlavnú z vedľajšej nespomalila. Kým inštruktor Aničku obhajoval, že tam nebola stopka, že išla veľmi pomaly a že široko ďaleko nebolo ani jediné auto, Anička iba sedela za volantom, potom ticho povedala mame: Už sa mi ani nechce žiť...Policajt len mykol plecom, inštruktorove presviečanie o pravde a Aničkino povzdychnutie ho nahnevalo, tak kým odišiel, iba vyprskol: Aj tak postihnutí iba zavadzajú na cestách.......

Potom prišla Anička ku nám do centra, bolo na nej vidieť, že mlčanie je hlbšie než kedykoľvek predtým. Keď sme jej navrhli, aby od budúceho týždňa zintenzívnila cvičenie na tri hodiny každý deň u nás vo Svetielku, ani ja som neverila, že povie áno. Povedala....a ja som ju v tej chvíli pasovala na rytiera.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?