Deti - naše vizitky

Autor: Zuzana Komendová | 21.5.2014 o 22:08 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  1158x

Ak nemáte radi mudrovanie, nečítajte tento článok. Dnes som potrebovala pár minút pauzy po príchode domov a tak som vyzliekla kúsavé silónky, zhodila šaty, uvarila si kávu, usadila sa v starom kresle, vyložila si nohy a len čo som ukladala v hlave obraz k obrazu, triedila a dotvárala, spustila malá Zuzka svoje: Mama načo nám je pupok? A mal aj Ježiško pupok? Mama a svet bude večne a čo to je večne, to akože sa vždy budú rodiť noví ľudia? A zmestia sa potom všetci do neba? A prečo máme ostré zuby? A veríš, že deň má 24 hodín? Veď v noci nie je svetlo, prečo sa to volá tiež deň???A prečo?????? Umlčala som dieťa večerou. 

 
Deti sú našim zrkadlom. Keď pracujem s dieťaťom, viem si poskladať, ako asi myslí jeho rodič, aký je jeho vzťah k dieťaťu, ako fungujú a podľa toho viem, ako mám aj ja pristupovať k dieťaťu ako terapeut, aby som dosiahla čo najlepšie výsledky. Niekedy napriek priaznivým predpokladom na dobrý výsledok ho nedosiahneme a niekedy je to preto, že sme naučili deti, že chorí sú milovanejší a tak chcú zostať tak, ako sú, lebo majú pocit, že tak sa im z lásky viac ujde. 
Občas je to dosť vyčerpávajúce, lebo ľudia sme rôzni, ale veľmi ma prekvapil chlapec, ktorý od narodenia tvrdo cvičí, inak by na nohách nestál. Veľmi dobre vie, čo je to bolesť a ako ťažko je vykúpený každý krok. Je v ňom veľa sily, veľa nehy, má čarovnú fantáziu a veľmi dobré srdce. Práve preto ma prekvapila jeho otázka: A vieš, že tu cvičí aj cigánka? A ja na to: Viem, jasné. A on: No ale prečo tu môže cvičiť aj cigánka? Chvíľu som mlčala, lebo som potláčala hnev na niekoho, kto ho toto naučil, lebo jeho dobré srdce by takto nikdy neprehovorilo. Potom som mu, ako budúcemu chlapovi, rozprávala o krásnom dievčatku, ktoré má tie najnádhernejšie oči, aké kedy videl a jej úsmev je neskutočne nežný, podmanivý a očarujúci, že síce nevie rozprávať, ale vlastne ani nemusí, lebo keď sa na niekoho pozrie, každý hneď znežnie a stane sa lepším, že je ako dievčatko z tej rozprávky, kde sa jej pri každom úsmeve vyčarila ružička, ktorej vôňa liečila. No, moja prapraprababka cigánka sa veru spokojne v hrobe zahniezdila, ak ma počula. Kým som dorozprávala, mlčal a potom len povedal: To musí byť princezná.....
Aký to bude svet, keď aj tieto deti, čo poznajú utrpenie od narodenia veľmi zblízka, cítia nenávisť iba tak, lebo im to tak niekto povedal. 
Ak ste dočítali až sem, verím, že sa zamyslíte a pozornejšie budete pozorovať vaše deti, lebo sú našou vizitkou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?