Ivan Kolenič - Morálne pohodlie

Autor: Zuzana Komendová | 24.5.2014 o 8:28 | (upravené 24.5.2014 o 12:54) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  831x

Ivan Kolenič....z oficiálnej správy: Laureátom ceny ministra kultúry za rok 2013 za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby sa stal prozaik Ivan Kolenič. Ocenenie získal za originálny, novátorský a výnimočný prínos v slovenskej literatúre s prihliadnutím na najnovšiu knihu próz, miniepos Morálne pohodlie....a z neoficiálnej Ivan Kolenič  píše tak, ako žije,  takže ak z jeho kníh striekajú šťavy života, verte, že je to tak aj v jeho živote...

Najnovšia kniha Ivana Koleniča Morálne pohodlie je biblickým príbehom.

Ak sa vám to po jej prečítaní nezdá, čítali ste povrchne. Všetky Koleničove knihy majú okrem čitateľného príbehu ešte podtón, akúsi tajnú líniu pod hlavným príbehom, ktorú tam nenápadne zasunie ako bonus pre vidiacich. Je to ako tajná nitka, ktorú vkladajú do operačných rúšok, keď sa ruky strácajú v krvavých vnútornostiach, mazľavých črevách a šťavy, tekutiny nasávajú snehobiele rúška, býva ich toľko, že na konci príbehu, teda operácie, keď sa spočítavajú rúšky, čo ležia na zemi ako krvavé potkany, sa môže stať, že jedna zostane v pacientovi, na pamiatku. A tá malá neviditeľná nitka, tajne zašitá do rúšky, čo prišla o svoju snehobielosť, sa zrazu stane dôležitou, lebo ju jedinú vidno pod rentgenom. A tak je to aj s Koleničovými knihami, iba čitateľ s rentgenovými očami nájde tú zašitú nitku. Povrchný čitateľ prejde príbehom a ani len netuší, že pod ním je ukrytý ešte jeden príbeh, tajný. U Ivana nič nie je náhoda napriek tomu, že to na prvé prečítanie tak vyzerá. On nestojí o zástupy fanúšikov a obdiv fanyniek, hoci pri tých to nie je až také jednoznačné. Svojich čitateľov si Kolenič vyberá. Starostlivo a s veľkým nadaním poobkladá to najkrehkejšie, najzraniteľnejšie množstvom pútavých intímností, dráždivých scén, až obscéností, farebnými obrazmi a prekvapujúcimi dialógmi, aby sa k tajomstvu predral len ten, kto sa nenechá rozptýliť. Ak nielen čítate, ale ponoríte sa dostatočne hlboko pod hladinu jeho textu, narazíte na tajné znamenia, odkazy, ktoré vás postupne vedú líniou tajomstva. V starom kláštore žije dvanásť ľudí. Každý z nich je niečím výnimočný a nejako inak čudný. Ivan je exhibicionista, píše pravdivo, inak by nepísal a tak obdaroval týchto dvanásť postáv, každú nejakou svojou vlastnosťou, do každej vložil kus seba, tak ak ho chcete poznať, čítajte naozaj pozorne. Napriek snom, fantáziám, fikciám, príbeh je pravdivý, prežitý. Keď hrdinovia prekročili múr kláštora, vyšli do sveta slobody ako dvanásti apoštoli. Niesli slobode poznanie lásky, ktorú ľudské telesno nijako nepohoršuje. Napriek všetkému, čo sa im vo svete slobody prihodilo, jedno ich spájalo, zostali spolu a nakoniec sa spoločne aj vrátili za múry kláštora. Nepochopení, odmietnutí. Pod maskou pekla je v nich raj. Nikdy z neho neodišli, iba obhrýzli slobodu ako jablko zo stromu poznania a jeho ohryzok nechali tým, čo ich nepochopili. Viete si predstaviť, ako by v dnešnej dobe ľudia prijali Krista a jeho skutočné učenie? Nie to, čo mnohé cirkvi zomleli, pridali cibuľu na slzy a dochutili trpkosťou a ponatierali Ľuďom okolo úst, aby ich zasýtili a umlčali. Myslím skutočné posolstvo Ježiša o láske, ktorej nič ľudské nie je skazené. Počúvali by ho? Možno chvíľu a potom by ho obhádzali bahnom a strčili do starého kláštora a na dvere pribili nápis sanatórium....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?